PREFERENCIE

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Hodinky Hodinky - technické údaje

Hodinky - technické údaje

E-mail Tlačiť PDF

digitálne hodinky

schema-digitaliek

DIGITÁLKY

Pracujú na báze elektricky "poháňaných" polovodičových súčiastok. Ich zobrazovací displej bol vytvorený z tekutých kryštálov, v súčasnosti sa k nim pridal aj elektronický atrament e-ink.

quartzové hodinky

QUARTZOVÉ hodinky

V súčasnosti sa asi najviac používajú quartzové hodinky. Na pohon používajú quartzový oscilátor, ktorého základom je kryštál oxidu kremičitého a piezoelektrický jav (mechanická kontrakcia kryštálu pod vplyvom elektrického napätia). Pomocou elektriny začne kryštál kmitať a už máme oscilátor - základ pre meranie času. Samozrejme, že na napájanie potrebujeme nejaký zdroj elektrickej energie. Quartzové hodinky sú presnejšie ako mechanické. Ich odchýlka za týždeň býva menej ako 3 sekundy. Tieto hodinky nebývajú drahé. Pri systéme Kinetic, ktorý vyvinula firma Seiko, nahrádza batériu pohyb ruky. V iných nahrádzajú batériu solárne články (systémy Autoquartz a Eco-Drive). Batéria v quartzkách vydrží cca 2 roky, zakiaľ extrémne nepoužívame podsvietenie displeja, ktorý ju značne "žerie".

Klasické naťahovacie hodinky

MECHANICKÉ hodinky

Mechanické hodinky sú poháňané hodinovým strojčekom, ktorého hybnou silou je mechanická pružina, ktorá sa natiahnutím (ručným alebo automatickým) stočí a postupne sa rozťahuje. Bežné mechanické hodinky vydržia na jedno natiahnutie ísť jeden až dva dni, tie lepšie až dva týždne. (táto doba sa nazýva rezerva chodu) Mechanické hodinky sú zložené z veľkého množstva súčiastok a často sa tu jedná o malé mechanické umelecké diela, preto aj ich cena sa môže vyšplhať relatívne vysoko. Všeobecne ale platí, že mechanické hodinky sú drahšie ako quartzové. Ich časová odchýlka za týždeň môže byť aj 14 sekúnd. Aj mechanické hodinky majú obdobu nabíjania systému Kinetic, keď pružinu naťahuje pohyb ruky.

---------------------------------------------------------------

HODINKOVÉ SKLÍČKA

Sklíčka, ktoré ochraňujú ciferník, sa vyrábajú z plastu, minerálneho skla alebo zafíru (niektoré firmy vyrábajú sklíčka z obyčajného skla, ktoré sú potiahnuté syntetickým zafírom napr. Seiko a túto dvojkombináciu nazývajú Sapphlex).
Výhody a nevýhody jednotlivých materiálov pre hodinkové sklíčka:
Plastové sklíčko je lacné, ale ľahšie sa poškriabe (škrabance sa dajú často rozleštiť) a ťažko rozbije - keď sa už rozbije, tak často na neostré kusy, preto je vhodné pre detské hodinky. V súčasnosti sú aj tie plasty vcelku kvalitné. Obyčajné sklo, hoci býva tepelne tvrdené sa ľahšie rozbije ako plexisklo ale je oveľa odolnejšie voči poškriabaniu. Syntetický zafír je najdrahší ale najodolnejší voči poškriabaniu. Pretože je taký tvrdý, je aj krehký a rozbije sa ľahšie ako ostatné materiály. Keďže je syntetický, netreba sa ľakať jeho ceny - mie je tak vysoká ako u prírodných zafírov.

Syntetický zafírje veľmi veľmi tvrdý materiál získaný kryštalizáciou oxidu hliníka pri vysokej teplote. Z chemického hľadiska je rovnaký ako prírodný zafír, ktorý sa používa v klenotníctve avšak bez kolorizujúcich prímesí. Zafír, či už umelý ale prírodný je jednou z najtvrdších látok na Zemi,iba o stupeň menej tvrdý ako diamant. Zafírové sklíčka sú často označované ako "scratch resistant" (odolné voči poškriabaniu), čo ale neznamená nepoškriabateľný. Diamantom ho poškriabať môžete, alebo tiež s materiálmi, obsahujúcimi kremík a uhlík a sú tvrdšie ako zafír. Takéto materiály sa používajú na simuláciu kamenných povrchov na nábytku, alebo stenách. Syntetický zafír bol vyvinutý v 19. storočí a prvýkrát bol použitý na hodinové sklíčko v r 1960.

Zafírové a obyčajné sklíčko vyzerajú rovnako. Najistejší spôsob, ako ich rozlíšiť, je otestovať ich odolnosť voči poškriabaniu. Oceľový nôž, alebo skrutkovač môžu poškriabať obyčajné sklíčko, ale nie zafírové.

Všetky kryštály, odolné voči poškrabaniu nie sú vyrobené zo syntetického zafíru. Niektoré prírodné sklá sú označované ako "scratch resistant". Sú to kryštály s tvrdým povrchom.

Zaujímavé sú antireflexné a bezodleskové sklíčka. Tieto sú na jednej strane potiahnuté substanciou - rovnakou ako pri antireflexných okuliaroch, ktoré znižujú odrazy a odlesky a umožňujú ľahšie očumovať ciferník. Antireflexné sklíčka môžu byť z prírodného alebo aj syntetického zafíru. Ich zaujímavou vlastnosťou je, že keď sa na ne pozeráte zpredu, sú akoby neviditeľné, pretože neodrážajú žiadne svetlo. V niektorých prípadoch namodralý odieň povlaku sklíčka prezrádza antireflexnú vrstvu, presne ako na okuliaroch.

hodinky A ODOLNOSŤ VOČI VODE

Pri používaní hodiniek vo vodnom prostredí nemanipulujte s ovládacími tlačítkami alebo korunkou. Odolnosť voči vode sa označuje v metroch (m), to znamená výšku vodného stĺpca, ktorého tlak znesú hodinky v laboratórnych podmienkach. Pri označení Water resistant 30m znesú cca 3 ATM, pri 50m 5 ATM atď. Pozor, do 100m sú hodinky iba vlhkotesné!!! Od 100m sa s nimi dá plytko potápať so šnorchlom, od 20 m aj hlbšie, s kyslíkom.

hodinky by sa nemali označovať ako vodotesné - ani tie, ktoré sú určené na hĺbkové potápanie. Môžu sa nanajvýš označiť ako odolné voči vode. hodinky sú vždy skúšané na odolnosť voči vode v ideálnych laboratórnych podmienkach - odolnosť voči statickému tlaku vodného stĺpca a v skutočných sa môžu správať úplne inak (prítomnosť rôznych látok vo vode, škodiacich tesneniu - napr. solí, pohyb hodiniek, prúdy, tepelné rozdiely, spôsobujúce zmršťovanie a rozširovanie materiálov a pod.), preto by sa hodinky nemali cielene vo vode používať.

hodinky sa robia odolnými voči vode rôznymi tesneniami z gumy, nylonu alebo teflónu a sú napchaté všade tam, kde sa dotýkajú kryštály s púzdrom a zadným krytom. Taktiež sú na tlačítkach, ak ich hodinky majú. Púzdra sa olemujú tvrdnúcou kvapalinou, alebo silikónom. hrúbka a materiál púzdra musia byť odolné voči vysokému tlaku.

Na hodinkách býva odolnosť voči vode označená s ATM - atmosféra. 1 ATM zodpovedá tlaku v hĺbke 10 m. Ak si vezmeme hodinky napríklad s 30 m, tak sa s nimi určite nemôžeme potápať do hĺbky 30 m., dokonca by som vylúčil aj ich úplné ponorenie Takéto hodinky sú iba vlhkotesné a vydržia dážď, alebo obyčajné umývanie rúk. S hodinkami do 50 m môžete jemne plávať (žiadne olympijské skoky do vody!!!). Skákať do vody môžete až s 100 m hodinkami, dokonca sa aj potápať do 10 m so šnorchlom. S 200 m hodinkami nie je problém ponoriť sa do 50 m hĺbky s kyslíkom, samozrejme ak ste zdravotne úplne v poriadku. hodinky s 1000 m sú špeciálne vyrábané pre hĺbkové potápanie. Bývajú napustené olejom, alebo majú tesniace krúžky naplnené héliom.

Výnimku z označovania odolnosti voči vode si vyhradili hodinky SUUNTO, ktoré udávajú odolnosť voči vode v reálnych hodnotách - označujú skutočnú hĺbku, do ktorej sa môžu potopiť.

MATERIÁLY TELA HODINIEK

Mosadzné púzdra na vzduchu oxidujú, preto sa ich povrch pokovuje niečim neoxidujúcim - pozlátenie, poniklovanie, pochrómovanie alebo porhódiovanie. Povrchové úpravy nie sú najšťastnejším riešením pre trvácnosť hodiniek, pretože skôr, či neskôr pri používaní dôjde k odieraniu a prešúchame sa k pôvodnému kovu, ktorý zoxiduje. Poniklované hodinky často vyvolávajú kožné alergie.

Oceľ - používa sa ušľachtilá oceľ (nerez) s prímesami, ktoré zabraňujú hrdzaveniu. Sú lacné a odolné. Jej leštenie je náročné a výsledok nemusí byť dokonale hladký a lesklý -ale môže. Oceľ sa môže i pokoviť, čo je pri oceli náročný proces - ale zase pozor na odreniny povrchového materiálu! Pri nekvalitnom spracovaní sa môže materiál z povrchu začať odlupovať sám a výsledkom budú "nadčasové strakáče". Oceľ sa môže aj farbiť.

Plasty sa používajú pri najlacnejších hodinkách. Kedysi, keď bol plast novinkou, to tak nebolo, avšak dnes je bežnou lacnou záležitosťou. Dizajnéri ho používajú hlavne na experimentálne záležitosti - napr. priehľadný plast, spojený s kovom.

Drahé kovy sa používajú pre najkvalitnejšie a najdrahšie hodinky. Najviac sa používa zlato do 18 karátov. Čistejšie zlato nie je vhodné, lebo je príliš mäkké. Na najvyššom stupienku stojí platina. Výrobcovia často aby odlíšili platinu od lacnejšieho bieleho zlata, vsádzajú do platinových hodiniek malý diamant.

Titán sa používa hlavne pre športové modely pre svoju ľahkosť a odolnosť. Občas sa používa aj hliník, paládium alebo rhódiu.

Keramika sa používa tiež hlavne kvôli svojej odolnosti.

Pozor na pokovované alebo farbené hodinky, vyzerajúce ako zlaté - vôbec nemusia byť zlaté!!! Chemické procesy dokážu zázraky a predajcovia dokážu šikovne využiť nevedomosť zákazníkov!!!

Komentárov
Pridať Nový Vyhľadávanie
+/-
Pridať komentár
Meno:
Email:
 
Názov:
UBBKód:
[b] [i] [u] [url] [quote] [code] [img] 
 
 
:angry::0:confused::cheer:B):evil::silly::dry::lol::kiss::D:pinch:
:(:shock::X:side::):P:unsure::woohoo::huh::whistle:;):s
:!::?::idea::arrow:
 
Please input the anti-spam code that you can read in the image.

3.26 Copyright (C) 2008 Compojoom.com / Copyright (C) 2007 Alain Georgette / Copyright (C) 2006 Frantisek Hliva. All rights reserved."

 

Zárobok cez internet

Zarábaj vďaka systému BackLinks Genius