Zlato je jedným z najstarších známych kovov na Zemi. Asi nevieme presne určiť, odkedy ho poznáme, pretože sa vyskytovalo skoro v každej známej
starej civilizácii a spomína sa v tých najstarších písomných pamiatkach. Používanie zlata v starej Egyptskej ríši je dokladované skalnými
rytinami. Egypťania dokonale zvládali ťažbu a čistenie zlata a používali ho na ozdobovanie všetci - od mocných faraónov po obyčajných ľudí.
Zlato, ako ruda je kade tade rozožená po zemeguli. Líši sa svojou čistotou - niekde sú ložiská s výnimočnou čistotou, niekde sa zlato mieša s
inými prvkami ako striebro, meď a pod. a jeho čistot býva potom dosť nízka. Najčistejšie ložiská zlata sú s cca jeho 92% - ným obsahom.
Zlato sa stalo jedným z ukazovateľov bohatstva a postavenia osoby a jeho rodiny. Ako prostriedok výmeny sa používa vo forme ingotov, tyčí, tehál
a mincí. Ale väčšina zlata sa používa na výrobu šperkov, pretože sú stále, farebne nádherné, lesklé a vznešené. Kvalita šperkov bola meraná v
karátoch, teda čistotou meriálu, z ktorého je šperk vyrobený. Jeden karát znamená, že šperk obsahuje 1/24 hmotnosti čistého materiálu. V
súčsnosti sa rýdzosť určuje podľa tisícin hmotnosti.
Používanie šperkov v histórii má niekoľko dôvodov. Slúžia ako ozdobný doplnok prostredníctvom určitého umeleckého stvárnenia, sú trvalou ceninou, do ktorej sa dajú vložiť úspory, majú často praktickú úlohu (spony kravát, opaskov, ozdobné gombíky), vyjadrujú určité postavenie alebo príslušnosť, majú za úlohu ochraňovať vo forme amuletov. Často sa šperky nosili aj zo zdravotných dôvodov - dodávali do tela určité prvky, ktoré organizmus potrebuje pre svoje správne fungovanie. Niektoré kultúry si šperkami deformovali telo, pretože to považovali z nejakého dôvodu za estetické (napr. zlatými náhrdelníkmi si predlžujú krky v Thajsku).
Na výrobu šperkov sa používal takmer každý materiál, ktorý bol krásny, lesklý a trvácny. Také sú drahé kamene a ušľachtilé kovy.
Používanie šperkov máme dokladované v starom Egypte, niekedy pred 5000 rokmi. Egypťanom sa mimoriadne páčilo zlato, tak ho vo veľkom používali nielen počas života, ale i po smrti. Obľubovali tiež drahokamy zasadené do farebného skla.
Vykopávky nám ale dokladujú, že šperky sa v Afrike používali už pred 75 000 rokmi. Kromaňonci používali na šperky aj iné materiáli - kosti, zuby, rôzne plody, drevo a iné staré kutúry napríklad mamutie kly. Prvé kovové (medené) šperky sa objavili asi pred 7000 rokmi.
Dizajnéri nám v súčasnosti servírujú šperky nielen z klasických ušľachtilo kovových materiálov, ale používajú stále nové a nové napr. plasty alebo kovová hlina resp. kovová modelovacia hmota, ktorá nedávno vznikla v Japonsku. Od r. 1998 sa ako drahý kameň používa moissanite, veľmi podobný diamantu, ktorý sa dokonca určitú dobu za diamant považoval. Koncom 20. storočia sa začínajú používať aj ďalšie orientálne šperkovýrobné techniky ako Mokume-gane. Je to starý japonský spôsob dekorácie kovov zo 17. storočia pro ktorom sa používajú nové technológie.
Zlato je jedným z najstarších známych kovov na Zemi. Asi nevieme presne určiť, odkedy ho poznáme, pretože sa vyskytovalo skoro v každej známej starej civilizácii a spomína sa v tých najstarších písomných pamiatkach. Používanie zlata v starej Egyptskej ríši je dokladované skalnými rytinami. Egypťania dokonale zvládali ťažbu a čistenie zlata a používali ho na ozdobovanie všetci - od mocných faraónov po obyčajných ľudí. Zlato, ako ruda je kade tade rozožená po zemeguli. Líši sa svojou čistotou - niekde sú ložiská s výnimočnou čistotou, niekde sa zlato mieša s inými prvkami ako striebro, meď a pod. a jeho čistot býva potom dosť nízka. Najčistejšie ložiská zlata sú s cca jeho 92% - ným obsahom. Zlato sa stalo jedným z ukazovateľov bohatstva a postavenia osoby a jeho rodiny. Ako prostriedok výmeny sa používa vo forme ingotov, tyčí, tehál a mincí. Ale väčšina zlata sa používa na výrobu šperkov, pretože sú stále, farebne nádherné, lesklé a vznešené. Kvalita šperkov bola meraná v karátoch, teda čistotou meriálu, z ktorého je šperk vyrobený. Jeden karát znamená, že šperk obsahuje 1/24 hmotnosti čistého materiálu. V súčasnosti sa rýdzosť určuje podľa tisícin hmotnosti.Takáto je tabuľka prevodov:
| Percentá zlata |
Európsky systém (tisíciny) |
Karátový systém |
| 100 % |
1000 |
24 karátov |
| 91.7 % |
917
|
23 karátov |
| 75.0 % |
750 |
18 karátov |
| 58.5 % |
585 |
14 karátov |
| 41.6 % |
416 |
10 karátov |
Ako sa zlato váži:
História striebra je obdobná ako história zlata, dokonca sa v určitých epochách ich cena zrovnávala, napr. v starom Egypte malo zlato a striebro rovnakú cenu. Predsa len cena zlata postupne prevážila, snáď kvôli jeho vlastnostiam a úžitkovosti.
Zlatu aj striebru sa darilo hneď od začiatku nielen v oblasti ozdôb a cenín, ale i v oblasti medicíny. Pokiaľ vieme, tak najstaršie dokladované používanie zlata v oblasti medicíny je staré asi 5000 rokov. V Egypte sa používalo najprv na očistu tela a ducha a neskôr v stomatológii. V 19. storočí pripravil Michael Faraday prvýkrát koloidné zlato (malé, nanometrové čiastočky zlata, rozptýlené v tekutine), ktoré sa používalo na liečenie alkoholizmu. Zlato sa používalo na liečenie srdca, krvného obehu, artritídy a zlepšenie rakovinových stavov. V lekárstve ho používame doposiaľ.
Striebro sa používalo v medicíne vďaka svojim antibakteriálnym účinkom už v starom Grécku. Bolo vynikajúce ako dezinfekčný prostriedok a antibiotikum. Strieborné nádoby uchovávali požívateľné tekutiny dlhšiu dobu neskazené. Strieborné riady zabraňovali šíreniu infekčných ochorení, lebo ničili choroboplodné látky. Často stačilo vložiť do nádoby kus striebra, aby sa obsah uchoval čerstvý. Aj na zošívanie rán sa používali strieborné nite. V súčasnosti sa na zdravotné účely používa asi najčastejšie koloidné striebro.
Šperky
